Banícky koncert Festivalová dychovka
Kapela vznikla v roku 1945 pod vedením Alfréda Rebersáka. Medzi jeho ciele patrí rozvoj náročného umeleckého života v Oroszlány a župe, oslovovanie mládeže a popularizácia dychovej hudby. Umocňuje tak dobrú povesť nielen Oroszlányho, ale aj župy, čím sa stáva dôstojným kúskom župnej pokladnice.
Dychovka Csolnoki
Dychovka Csolnoki oslávila v roku 2020 svoje 160. výročie. Dnes sa rozrástla na skupinu 45 ľudí a je považovaná za najväčšiu skupinu v obci s dlhou históriou. Okrem tradičných nemeckých kúskov si radi pustia aj filmové soundtracky, vážnu i ľahkú hudbu. Ich cieľom je zapojiť mládež do tradičnej starostlivosti, ako aj rozširovať a rozvíjať národné a medzinárodné vzťahy. Veľký dôraz sa kladie na výchovu mladej generácie, na oboznamovanie sa s národnými tradíciami. Svojou činnosťou výrazne prispievajú k spestreniu kultúrneho života našej župy.
Csolnoki Miešaný spevácky zbor nemeckej národnosti
Nemecký národný zmiešaný zbor Csolnoki bol založený v roku 1951. Zbor svojou 70-ročnou činnosťou od svojho založenia, úspechmi pri výchove jazyka a melodiky maďarskej nemeckej národnosti, zahraničnými i domácimi vystúpeniami a získanými oceneniami posilnil dobré meno nielen obce, ale celého nášho kraja. V začiatkoch uvádzali najmä lokálne zozbierané nemecké ľudové piesne, neskôr nastúpili na pódium s neustále sa rozširujúcim repertoárom. Môžu mať za sebou mnoho úspešných medzinárodných a domácich vystúpení. V roku 2021, presne 70 rokov od svojho vzniku, bol zbor vyhlásený za majetok župy.
Zborové diela z Dorogu v duchu Eucharistie
Hudobná kultúra a zborové umenie sú súčasťou identity Dorogu, ktorá pramení tak z baníckych a náboženských tradícií, ako aj z nemeckých národných tradícií. Nová zborová tvorba spojená s Dorogom má za cieľ evokovať miestnu umeleckú tradíciu, ktorú v roku 1938 reprezentoval „Szénoltár“ v Dorogu.
Spevácky kruh nemeckej národnosti Felsőgalla
Nemecký národný spevokol Felsőgalla bol založený začiatkom októbra 1969. 20-členný zbor je jedným z najstarších súborov v našom kraji. Viackrát vystúpili v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Sedmohradsku. Pri organizácii viacerých regionálnych a celoštátnych festivalov a kvalifikačných koncertov sa zaviazali zúčastniť sa kvalifikácie, účinkovali v Hornej Galle, Tatabányi, župných programoch, celoštátnych a medzinárodných festivaloch.
Tanečný súbor Garabonciás
Tanečná skupina vznikla v roku 1986 v Komárome. Cieľom jej členov je pestovať miestne tradície a približovať kultúru maďarského ľudu širokej verejnosti. Tanečný súbor je stálym a aktívnym účastníkom mnohých významných miestnych, okresných a regionálnych podujatí, aktérmi mestských osláv a kultúrnych podujatí. V roku 1992 bol Tanečný súbor Garabonciás ocenený ministrom kultúry titulom Vynikajúci súbor. V roku 1994 súbor získal ocenenie Pro Urbe Komárom a v roku 2009 cenu župy Príma.
Kesztölci Pávakör a poklad slovenskej ľudovej piesne osady
Súbor bol založený v roku 1971, má 14 členov. Nielen autentickým spôsobom interpretujú slovenské ľudové piesne, ale aktívne zachovávajú a pestujú slovenské tradície žijúce v Kesztölci. Vďaka speváckemu zboru neostávajú v osade ani na cirkevné sviatky slovenské koledy - vianočné koledy, veľkonočné pašie či pohrebné koledy sa spievajú aj v slovenčine. Od svojej existencie vykonávajú príkladnú činnosť v oblasti výchovy, uchovávania a odovzdávania národného jazyka. Ich odevom je aj tradičný Kesztölci odev.
Združenie ľudového umenia župy Komárom-Esztergom
Asociácia bola založená v roku 1989 a má takmer 60 aktívnych členov vo viac ako 10 odboroch. Tvorcovia pokrývajú takmer celé územie okresu podľa miesta bydliska. Jej členmi sú ľudoví umelci a ľudoví remeselníci. Zástupcovia profesií sa zišli v tvorivých dielňach, čipkárstve (Tatabánya), matovaní-csuhé-slame, krúžku výroby bábik (Tokod, Tokodaltáró), plsti a csuhé (Nyergesújfalu), Kreatívneho ateliéru (Szőny). Ich hlavným cieľom je podpora zachovávania hodnôt tradičných maďarských ľudových remesiel, zjednocovanie ľudí zaoberajúcich sa ľudovým umením a vytváranie regionálnych spolkov a organizácií. Okrem toho sprístupňujú a sprístupňujú hodnoty tradičných ľudových remesiel pre mladých ľudí.
Komárom košík majitoblečenia a životného štýlu
Kedysi vážení členovia mestského spolku, komáromskí povozníci boli aj celoštátne známi. „Ich organizácia, ktorá sa čiastočne vyvinula z ťahania lodí, bola skutočnou vojenskou organizáciou. Na svoje sviatky korzovali na koňoch, v čierno-maďarskom odeve so striebornými retiazkami a striebornými gombíkmi; na bokoch im nechýbal strapec, na čižmách ostrohy, na kožušinových kapucniach perie orla či čerta.“ Povozníci boli časťou obyvateľstva Komáromu, ktorá sa držala svojho dávneho zamestnania od jeho osídlenia až do druhej svetovej vojny. pokračovali v chove zvierat, farmárčení a vykonávali dopravné úlohy oblasti: povozníctvo a ťahanie lodí
St. Až do objavenia sa parníkov boli lode ťahané proti prúdu na miesto určenia. Na ťažkú a nebezpečnú prácu pri ťahaní lodí používali kone a voly.
é jazdecké divadlo
Predstavuje osobitnú hodnotu, pôsobí v budove jazdiarne pod ochranou mesta, s historickou minulosťou, zachovávajúc pôvodnú funkciu budovy. Vytvoril nový, jedinečný kultúrny žáner, ktorý spája staré komáromské jazdecké tradície, divadlo, hudbu a tanec.