Kultúrne prechádzky v Tate
Prechádzka s grófom Nikim - hrad a centrum kaštieľa.
Ako centrum panstva Esterházyovcov v Tata-Gesztes, Tata začala v 18. storočí nevídaný rozvoj. Výstavba a inštalácia prebehla v druhej polovici storočia. V tom čase bol vybudovaný aj grófsky hrad, v priestore pri bývalom kráľovskom hrade. Druhý rozkvet hradu nastal po roku 1867, keď József Miklós Esterházy („gróf Niki“) prevádzkoval v Tate výcvikový tábor a organizoval dostihy. Zastávky: Zámok Esterházy, Turecké kúpele, Zámocké divadlo, Jazda na koni.
Prechádzka so sochárom - barokové sochy Antala Schweigera v Tate
V barokovom meste sú verejné sochy nevyhnutné. Tvorcom diel v Tate bol rezbár (sochár) Antal Schweiger, ktorý prišiel do Taty v roku 1768 ako vzormajster do továrne na fajansu. Kým v továrni na fajansu vychádzali z jeho rúk misky zdobené živými krabmi, fľašky v tvare papagájov a menšie keramické plastiky (tie možno obdivovať v expozícii hradného múzea), bol poverený aj tvorbou veľkých sôch. Zastávky: súsošie Golgota, farský kostol Szent Kreszt - hlavný oltár, socha Panny Márie Immaculaty, socha sv. Jána Nepomuckého, gryfovia z Angolkertu.
Kultúrne vychádzky do prírody v Tate
Cesta kameňov - Ťažba a využitie kameňa v Tata
Východiskovým bodom našej prechádzky je najvyšší bod Taty, vrch Kálvária. Starý názov kopca je "Marmorberg", teda "Mramorový vrch", ktorý dostal podľa červeného vápenca, ktorý tu bol objavený a uchováva fosílne pozostatky. Vďaka miestnemu dostupnému kamennému materiálu bola Tata známym centrom kamenárstva. Použitie kameňa môžeme pozorovať v budovách mesta: soklové dlažobné kocky, schody, rímsy, rámy otvorov sa vyrábali v tzv. z červeného mramoru. Modrý kameň ťažený na južnej strane kopca sa stal stavebným kameňom starších stavieb (napr. hradu) a sladkovodný vápenec na východnej strane ozdobným kameňom romantických stavieb (napr. ruiny Angolkeri). Stanice: Skalné vrstvy Márványhegy, Ťažobné remeslo, Kameň ako stavebný a dekoračný materiál, Baňa Porhanyókő, Kamenosochárske remeslo.
Cesta vôd – V brázde mlynov Tata
Čaro Taty, označovanej ako „mesto vôd“, bola bohatá, krištáľovo čistá pramenitá voda. Potok Kristály napájaný prameňmi vyvierajúcimi v Anglickej záhrade poháňal kolesá mnohých vodných mlynov. V prevažne barokových mlynských budovách z 18. storočia sa však nemlela len múka. Majstrami pascí sú tzv v mykacích mlynoch sa tkaná vlna namáčala vo vode. Počas prechádzky nájdete pozdĺž potoka 11 mlynov na múku a kartových mlynov, z ktorých všetky sú dnes pamiatkami. Posledným z nich je štvorkolesový mlyn Cifra, ktorý bol postavený v roku 1753 a poháňaný potokom vytekajúcim z jazera Öreg. Stanice: pramene Tata, mlyn Sándor, mlyny Kodály tér, mlyn Pötörke, mlyn József / mlyn Nepomucenus, mlyn Cifra.