Zadunajské stredohorie, alebo ako sa kedysi nazývalo Stredohorie Nyugati, je jednou z veľkých krajinných oblastí Maďarska, ktorá sa nachádza medzi Malými nížinami, vrchmi Zalai, jazerom Balaton a Mezőföld. Od Severného Stredohoria ho oddeľujú údolia potokov, ktoré sa tiahnu medzi Pilišskými a Visegrádskymi vrchmi. Geograficky sem patrí aj Vyšehradské pohorie (zasahuje až po Dunaj), ale geologicky už patrí do Severného stredohoria.
Má rozlohu približne 7 200 km², je 200 kilometrov dlhý a 30–40 kilometrov široký. Jeho najvyššou horou je Pilišská strecha, ktorá je vysoká 757 metrov. Skalnaté pohorie postavené prevažne zo sedimentárnych hornín. Zadunajské pohorie je jedinou veľkou krajinou v Maďarsku, ktorá celá spadá do územia krajiny. Najľudnatejšou osadou, ktorá celá patrí do krajinného celku, je Tatabánya. Ale do krajinného celku patrí z veľkej časti aj budínska časť Budapešti. Patrí sem aj menšia časť Székesfehérváru, no väčšia časť územia mesta patrí Mezőföldu, ktorý je geograficky súčasťou Alföldu.
Zo stručnej charakteristiky jeho častí:
Bakonyalja, Sokoró, Vértesalja (Bársonyos): Prechodná oblasť v smere na Malú nížinu, ktorá bola vyhĺbená prítokmi Marcal a potokmi vtekajúcimi do Dunaja a premenená na pahorkatinu. Z hľadiska stavebného materiálu je vybudovaný zo štrku, piesku a spraše typických pre vrchoviny.
Detail: Nesegmentovaná, plochá plošina. Jeho priemerná výška je cca. 400 m, jej najvyšší bod je Nagy-Csákány (487 m nm). Masa dolomitových skál sa na jednu stranu nakláňa a v dôsledku toho jej južný okraj strmo klesá do Zámolyiho kotliny.
Gerecse: Svahovitý masív pohoria ohraničený Dorog-Bicske-Tata pozostáva z vápenca a dolomitu. Vyznačuje sa mnohými výraznými zákutiami oddelenými sprašovými jazierkami. Krajina bohatá na krasové formy, chudobná na vodu. Na jeho južnom konci ho kotlina Zsámbéki so stupňovitým okrajom spája s pohorím Buda.