TRADIČNÝ KROJ
Odevný poriadok predpisujúci odev podľa veku a príležitosti existoval aj v župe Komárom-Esztergom, najmä v pestrejšom dámskom odeve. Dievčatá boli slobodné, nevesty mali drdol a staršie ženy nosili vpredu uviazanú šatku. V prvý deň veľkých sviatkov, na Čiernu nedeľu a Veľký piatok, chodili v tmavých šatách, na druhý deň sviatkov a na Kvetnú nedeľu sa nosili biele alebo aspoň svetlé šaty, s čižmami, neskôr s remienkovou obuvou.
Na začiatku 20. storočia muži ešte vo veľkej miere nosili – najmä lepšie situovaní roľníci – slávnostné šaty z čiernej alebo modrej posto. Pozostával z rovného strihu, srdcového úpletu, sťahovacích, kontrastných nohavíc a stojačika, nohavičiek na gombíky, ako aj dvojradového kabáta s pletenými gombíkmi, otočkami. Na nohách mali čižmy a okrúhly klobúk.
ĽUDOVÉ ZVYKY
Sviatky kalendárneho roka zostali aj pri zvykoch, poverách a predpovediach s nimi spojených. Nové šaty sa kupovali na Vianoce a Veľkú noc; prasa bolo vykrmované medzi Vianocami a Novým rokom; na Vianoce boli vyhradené jablká a hrozno. Mysleli sme si, že keď víno nevydrží do nového roka, tak aspoň do Veľkej noci. Aj dnes je páranie peria zimným posedením, kde sa trhačom ponúkajú pukance či varená kukurica, koláče a víno.
Významné dni v roku: Advent sa počíta od štvrtej nedele pred Štedrým večerom. Jeho významné dni: András, Borbála, Miklós, Lucov deň (tento deň sa vyznačuje množstvom zvykov, predpovedí a povier), Vianoce (v zozname významných dní v roku napr. vianočný stôl, omrvinky, vianočný stromček , vianočné pozdravy, betlehem zohrávajú významnú úlohu); Jána, Všetkých svätých, Silvestra, Nového roka, Troch kráľov (Domy navštevovali traja králi); Pavla, sviečková vigília, Balázs deň, karneval (trvá od Zjavenia Pána do Popolcovej stredy); Deň Matyáša. Obdobie Veľkého pôstu a Veľkého týždňa: Kvetná nedeľa (svätenie baránkov), Veľký piatok (pôst), Biela sobota (Procesia zmŕtvychvstania, zvony prichádzajú z Ríma), Veľká noc (kropenie, ples), Veľkonočný utorok (pľacovanie, šibanie, trieštenie , kropenie panien), Gregorov deň.
Kladenie mája je ľudový zvyk, ktorý sa zachoval dodnes. Päťdesiatnica, deň zamrznutých svätých (Szervác, Pongrác, Bonifác, Orbán), Medárd. Spomíname aj na tzv jesenné prázdniny (napr. Šimon-Júda, Sviatok všetkých svätých, Sviatok zosnulých, Martin).
Rozlúčka sa aj dnes na dedinách považuje za veľký sviatok. Upratujú, maľujú izby, pečú a varia a čakajú na svojich vidieckych a mestských príbuzných. Sú dediny, kde sa rozlúčka koná dva-tri dni.
Slovenské tradície
Pochovanie kontrabasu v maske býka. Milujte veštenie v bielych šatách. Májka symbolizujúca lásku a nový život. Utopenie Morény (slamenej bábiky oblečenej v ženských šatách) vo vode a pozvanie jari. Alebo hlboké zamyslenie sa nad Sviatkom všetkých svätých v tichu sviec. Prepletené pohanské a kresťanské zvyky vytvorili jedinečné tradície na celý rok.
Viac podrobností si môžete prečítať TU!