Oblasť Ostrihomu / Štúrova

Oblasť Ostrihomu / Štúrova

ESZTERGOM

Esztergom je rozvinuté priemyselné mesto nachádzajúce sa na pravom brehu Dunaja v regióne stredného Zadunajska, v okrese Komárom-Esztergom. Rodisko a korunovačné mesto svätého Štefana. Ostrihom je centrom maďarskej katolíckej cirkvi, sídlom Ostrihomskej arcidiecézy. Mesto s výbornou turistickou vybavenosťou. Za Árpádovcov bolo hlavným mestom Uhorska, do roku 1950 sídlom Ostrihomskej župy, neskôr Komárom-Ostrihomskej župy. Geograficky sa Ostrihom nachádza západne od Visegrádskych vrchov, na úpätí pohoria Piliš, na pravom brehu Dunaja, 40 km od Budapešti. Hovorí sa mu aj najvyššie položené mesto Dunajského ohybu. Ostrihom bol osídlený aj v praveku. Rimania tu založili aj osadu s názvom Salvio Mansio. Po príchode Maďarov mesto založil veľkovojvoda Géza okolo roku 972. V 15. storočí sa Ostrihom rozrástol na náboženské a kultúrne centrum.


V Ostrihome je jedinečné množstvo kultúrnych a historických zaujímavostí.
  • Búbánatvölgy - leží na hranici národného parku Dunaj-Ipoly, v údolí medzi Szamár-hegy a Hosszú-hegy. Severné hranice Búbánatvölgy sú diaľnica 11 a Dunaj. Búbánatvölgy, ktoré sa nachádza približne 5 kilometrov východne od centrálneho vnútrozemia, je jedným z miest s najčistejším vzduchom v Maďarsku. V doline je niekoľko malých a veľkých jazier.
  • Zážitkové kúpeľné a wellness centrum Aquasziget – Esztergom
  • Most Márie Valérie - ktorý spája Ostrihom s Párkány na Slovensku. Most, dokončený v roku 1895, je 518 metrov dlhý a 12 metrov široký.
  • Ostrihomský hrad - Viac ako 50 metrov vysoký Ostrihomský hrad stojí na kopci týčiacom sa na pravom brehu Dunaja, ohraničený strmými bočnými múrmi. Spolu s Bazilikou je považovaná za jednu z hlavných atrakcií Ostrihomu.
  • Ostrihomská bazilika – postavená v rokoch 1822 až 1869 v klasicistickom štýle. Ide o najväčší kostol v Maďarsku, katedrálu maďarskej katolíckej cirkvi.
  • Jazero Palatine
  • Mriežkový kostol
  • Podunajské múzeum
  • Malá dunajská promenáda
     

PÁRKÁNY

Párkány je mesto na Slovensku v okrese Érsekújvár v okrese Nitra.

Leží oproti Ostrihomu, na ľavom brehu Dunaja. Mesto s takmer 11 000 obyvateľmi a jeho hranice sa nachádzajú na ľavom konci Podunajskej nížiny, na priesečníku zlomovej línie sprašových tabuliek Garami a Ipolyi.

Severovýchodne od mesta sa nachádzajú vulkanické horniny pohoria Kovácspataki (na Slovensku známe ako „Burda“), ktorých najvyšším vrcholom je 395 m vysoký vrch Keserős. Mesto na severozápade ohraničuje prírodná rezervácia Hegyfarok, vinohradnícka oblasť miestnych obyvateľov.

Priemerná ročná teplota je +10,8 C, prevládajú mierne veterné podmienky. Dunaj, Garam a Ipoly priaznivo ovplyvňujú mikroklímu.

Populácia
  • V roku 1910 z 3 079 obyvateľov bolo 3 016 Maďarov (97,95 %).
  • V roku 1991 z jeho 13 347 obyvateľov bolo 9 804 Maďarov (73,46 %), 3 310 Slovákov (24,8 %), 172 Čechov a 30 Rómov.
  • V roku 2003 bolo z jeho 11 410 obyvateľov 8 049 Maďarov (70,55 %), 3 294 Slovákov (28,9 %), 137 Čechov (1,2 %) a 40 Rómov. 9 037 je rímskokatolíckych.
  • V roku 2011 z jeho 10 919 obyvateľov bolo 6 624 maďarskej, 2 930 slovenskej, 90 české, 21 cigánskej, 30 inej a 1 202 neznámej národnosti.


Pamiatky
  • Lodný most spájajúci mesto s Ostrihomom dal postaviť v roku 1842 ostrihomský arcibiskup József Kopáčsy, na jeho mieste postavený most Márie Valérie v roku 1944 vyhodili do vzduchu ustupujúci Nemci. Most bol prestavaný v rokoch 2000-2001 na základe maďarsko-slovenskej medzivládnej dohody.
  • Počas letných mesiacov poskytuje oddych tisíckam rekreantov jedno z najväčších termálnych kúpeľov na Slovensku (s 8 vonkajšími a vnútornými bazénmi), 24-hektárové termálne kúpele Vadaš. Vrtné práce, ktoré sa začali v roku 1973, odhalili termálnu vodu s teplotou 39,7 C.
  • Medzi významné veľtrhy patrí Simon-Júda-vásár v Párkáni. Slávny veľký jesenný jarmok v Párkáni je v posledných desaťročiach opäť atraktívny: prechádza cez neho veľa ľudí z Maďarska nielen z Ostrihomu, ale aj zo vzdialenejších regiónov. Pribúdajú bufetové stany, možnosti zábavy, sofistikované remeselné a ľudové umelecké diela.
  • III. Bronzová jazdecká socha poľského kráľa Jána. Socha vznikla ako výsledok jeden a pol desaťročia trvajúcej organizačnej práce, ktorej začiatky sa spájajú s menami výtvarného umelca Gyulu Bartu a Gyulu Bartusza. Pamätník získaný z verejných darov bol slávnostne otvorený v októbri 2008, pri príležitosti 325. výročia bitky pri Párkáni. V roku 2009 vyznamenal poľský minister národnej obrany Erzsébet Dániel, predsedníčku výboru Sobieskeho sochy, Zlatou medailou, najvyšším národným vyznamenaním za obranu, ktoré možno cudzincom udeliť.
  • Mestské múzeum Párkáni: história mesta a etnografická zbierka, dočasné výstavy.

H-2800 Tatabánya, Fő tér 4 • +36 30 620 4182 • info@duna-gerecse.hu