Dunamente Turisztikai Térség

KOMÁROM-ESZTERGOMSKEJ župy

Základné údaje

Región: Stredné Zadunajsko
Hradné sídlo župy: Tatabánya
Počet kôl: 6
Počet osád: 76
Mestá so župnými právami: Tatabánya, Esztergom
Počet ďalších miest: 10

Komárom-Esztergomská župa, v rokoch 1950 až 1990 Komáromská župa, 1990 až 2022 Komárom-Esztergomská župa, od 1. januára 2023 Komárom-Esztergomská župa správna jednotka v severozápadnej časti Maďarska, v regióne Stredné Zadunajsko. Na severe hraničí s Dunajom a Slovenskom, na východe s Pešťskou župou, na juhu s Fejérom, na juhozápade s Veszprémom a na západe s župou Győr-Moson-Sopron. Jej sídlom je Tatabánya. Je to najmenší kraj v krajine, ale druhý najhustejšie osídlený. Má 12 miest, z toho 2 mestá so župnými právami. Podiel sídlisk tzv. socialistického typu je najvyšší v krajine, takmer 25 %.

Geografická poloha

Krajiny župy patria k dvom veľkým krajinám, Zadunajské stredohorie a Malá nížina. Spomedzi troch veľkých pohorí Centrálneho Zadunajska ovplyvňujú župu Bakony, pohorie Vértes-Velencei a pohorie Dunazug. (Z Bakony, Súri-Bakonyalja, z Vértes, pohoria okolo Bársonyosu, údolia Által-ér, náhornej plošiny Vértes a periférie Vértes a z pohoria Dunazug takmer celá oblasť Gerecse a niektoré časti Piliš patrí do župy. Celá oblasť údolia Almás-Táti-Dunaj, terasová oblasť Győr-Tata a významná časť povodia Igmánd-Kisbéri sa nachádza v župe, medzi malými mestami Malého regiónu. Na území župy sa nachádza aj ohyb Dunaja a časť Visegrádskych vrchov, najvyšším bodom župy je vrch Visegrádskych vrchov Dobogó-kő (700 m), najnižší bod sa nachádza pri Dunaji. , na hranici Dömös (108 m).

Chránené oblasti:

• Národný park Dunaj-Ipoly (náučný chodník Strázsa-hegy),
• chránená krajinná oblasť Gerecs,
• chránená oblasť prírody v lomoch Dunaalmás,
• prírodná rezervácia vrch Tata Kalvária,
• chránená oblasť prírody osídlenia pračloveka Vértesszőlős.

Najväčšou riekou župy je Dunaj, ktorý je zároveň štátnou hranicou s dĺžkou 80 km. Ďalšie väčšie rieky: Komáromi-ér, Által-ér, Bajóti-patak, Bakonyér, Bikoli-patak, Concó, Galla-patak, Kenyérmezői-patak, Lábatlani-patak, Rábl-patak, Szentléleki-patak, Únyi-patak. Medzi najvýznamnejšie stojaté vody patrí jazero Öreg v Tate a jazero Palatinus v Ostrihome.

Slovensko

Slovensko, oficiálne Slovenská republika (Slovensko po slovensky, oficiálne Slovenská republika) je východo-stredoeurópsky štát v severnej časti Karpatskej kotliny. Na západe hraničí s Českou republikou a Rakúskom, na juhu s Maďarskom, na východe s Ukrajinou a na severe s Poľskom. Jeho hlavným a najväčším mestom je Bratislava (Bratislava). Po mierovom zániku Československa získala 1. januára 1993 samostatnosť.

Od roku 2004 je členom Európskej únie, do eurozóny vstúpila v roku 2009. Je tiež členom NATO, OECD, WTO, OBSE, Rady Európy, Vyšehradskej spolupráce a Organizácie Spojených národov a je súčasťou schengenského priestoru.

Povrch Slovenska je prevažne hornatý, Karpaty zaberajú takmer celú severnú polovicu krajiny. Najvyšším regiónom krajiny je tatranská horská skupina, ktorá sa v smere západ-východ skladá z týchto častí: Liptói-Havasok alebo Západné Tatry, skutočnými vysokými vrchmi sú kryštalické Vysoké Tatry, ktoré sú najmenšími alpskými vrchmi v r. sveta. Jeho najvyšší bod: vrch Gerlachfalvi (2654,4 m) a pohorie Bélai. Z geologického hľadiska Nízke Tatry nie sú súčasťou Tatier.

Južná časť krajiny je rovinatejšia, zatiaľ čo pre západ a východ sú typické kopce so širokými údoliami.

V krajine sú tri veľké nížiny: Erdőhátska nížina leží západne od Malých Karpát, Podunajská nížina je pokračovaním Malej nížiny severne od Dunaja a Východoslovenská nížina je severným pokračovaním Bodrogközu.

Hranice Slovenska sú dlhé 1 652,2 km, z toho s Ukrajinou 97,8 km, s Maďarskom 654,8 km, s Poľskom 541,1 km, s Rakúskom 106,7 km a s Českou republikou 251,8 km.

Najväčšiu časť krajiny tvorí povodie Dunaja. Jeho najdôležitejšími riekami sú samotný Dunaj, ďalej Vág a Garam, Nyitra, Ipoly, Hernád a Bodrog. Vody Szepességu zbiera rieka Poprád a vedú do Dunajca, ktorý je prítokom Visly. Vody tejto oblasti teda v konečnom dôsledku dosahujú Baltské more.

Najviac prírodných jazier sa nachádza vo Vysokých Tatrách (175). Niektoré z nich sú morskými ježkami, ktoré vznikli roztápaním ľadovcov na konci doby ľadovej. Patria sem napríklad: jazero Csorba, jazero Nagy-Hincó, jazero Poprádi, jazero Zöld.

Lesy pokrývajú 36 % územia Slovenska.

Úradným jazykom je slovenčina.

Ľudia podľa údajov posledného slovenského sčítania ľudu z roku 2011: Slováci 80,7 %, Maďari 8,5 %, Cigáni 2,0 %, Česi 0,6 %, Rusíni 0,6 %, Ukrajinci 0,1 %, Poliaci 0,1 %, Moravania 0,1 %, Nemci 0,1 %, ostatné 1,3 %.

Podľa sociologických výskumov a odhadov sa však značná časť Rómov počítala k väčšinovému národu, podobne ako v iných krajinách. Ich skutočný počet je teda výrazne vyšší ako ten oficiálne avizovaný, určite je to viac ako 300 000 ľudí, podľa niektorých odhadov môže dosiahnuť až 500 000 ľudí, čo predstavuje 5,7–9,5 % z celkovej populácie.

Náboženstvá: rímskokatolícke 62,0 %, luteránske 5,9 %, gréckokatolícke 3,8 %, reformované 1,8 %, pravoslávne 0,9 %, iné 0,3 %, bez vyznania 13 % (2001)

Systém písania: latinská abeceda

Svetové prírodné dedičstvo

UNESCO zaradilo do zoznamu svetového prírodného dedičstva dve krajiny Slovenska:

• Na územie Slovenska spadajú jaskyne Aggteleského krasu a Slovenského krasu (spoločné s Maďarskom):

• jaskynný systém Baradla–Domica;
• želé z diviaka;
• jaskyňa Somodi;
• jaskyňa Gombaszögi - systém ľadových jaskýň Silicei;
• jaskyňa Körtvélyesi;
• Jaskyňa Jászói;
• Jaskyňa Krasznahorkai;
• aragonitová jaskyňa Martonházi;
• Obrie medúzy;
• Jaskyňa Köves-patak – systém Kunia-zombolly;
• Dutá jaskyňa;
• Zvonové želé;
• Dobšinská ľadová jaskyňa;
• Ľadová jaskyňa Silicei.

• Primitívi z Karpát (zdieľaní s Ukrajinou). Na Slovensku patrí časť Národného parku Poloniny do oblasti svetového dedičstva.