Pohorie Gerecse je ohraničené riekou Dunaj na severe, povodím Zsámbéki na východe, povodím Tatai na juhozápade a Malou nížinou na západe. Pohorie možno rozdeliť na tri časti: Západné Gerecse, Stredné Gerecse a Keleti-Gerecse. Najväčšia časť oblasti ochrany krajiny Gerecse, založená v roku 1977, sa nachádza v Központi-Gerecse a patrí do prevádzkovej oblasti Riaditeľstva národného parku Dunaj-Ipoly.
Pohorie Gerecse je väčšinou zložené z triasových vápencov. Okrem tejto horniny sa na niektorých miestach vyskytuje vo významnom množstve aj jurský vápenec, v ktorom nájdeme mimoriadne veľké množstvo rôznych starovekých pozostatkov (fosílií). Okrem útvarov geohistorického stredoveku si vynikajúce hodnoty, najmä z hľadiska rastlinných zvyškov, zachoval aj sladkovodný vápenec vytvorený v štvrtohornom pleistocéne. V horách je množstvo kratších i dlhších jaskýň, doteraz ich bolo vykopaných takmer tristo. Niektoré jaskyne sú mimoriadne bohatými archeologickými a paleontologickými lokalitami.
Najrozšírenejšie a najväčšie rastlinné zväzy pohoria sú čerešňovo-dubové lesy, vápnomilné machovo-dubové lesy a vo vyšších polohách bukové lesy. Svoje životné podmienky tu nachádzajú mnohé chránené druhy rastlín. Z nich vyniká vysoko chránený husáng v Maďarsku. Z fauny regiónu si osobitnú zmienku zaslúži bohatstvo fauny netopierov a vtáctva. Z mnohých chránených druhov netopierov sú vysoko chránené podkovár okrúhly a netopier ušatý. Z hniezdnych druhov vtáctva v pohorí sú najvýznamnejšie vysoko chránený bocian čierny, jastrab hnedý, rároh a sokol rároh, orol skalný, orol skalný, sova, sova lesná. Okrem toho tu môžeme objaviť aj stopy typických druhov cicavcov, akými sú chochlačka veľká a lieska, vydra, mačka divá a jazvec. Z obojživelníkov a plazov sa v území vyskytuje rosnička zelená, ropucha hnedá, skokan lesný, skokan červenobruchý, ale aj plachtár lesný a medený, jašterica zelená a jašterica beznohá.