Kto by nepoznal naše slovo „auto“? Už menej ľudí však vie, že korene obľúbeného štvorkolesového vozíka siahajú do obce Kocs, kde za panovania kráľa Mátyása vďaka vtedajším bognárom bol pružnejší, obratnejší „vozový“ vozík. zrodený z nepohodlného vozíka. Tento slávny vynález z 15. storočia a majstrov, ktorí auto vyrobili, pripomína Múzeum kočov v obci, ktoré si ho každoročne v júli pripomína Medzinárodný festival kočov.
Vo vápencovej bani Vértesszőlős objavili najstaršie, viac ako 300 000 rokov staré archeologické nálezisko v Maďarsku. Expozičný priestor Maďarského národného múzea pod holým nebom predstavuje špeciálne archeologické, antropologické a paleontologické pozostatky a prostredie, v ktorom vznikli. Dve vykopané a prezentované lokality poskytujú jedinečný obraz o živote raného človeka, takzvaného človeka typu Heidelberg, s miliónmi nájdených kamenných nástrojov, pecí poháňaných mastnými kosťami, kosťami lovených zvierat a ľudskými mliečnymi zubami a tylovým hrbolom. kosť. Známe odtlačky listov a plodov z bane, ako aj zachované stopy zvierat nazbieraných na bývalom blatistom napájadle a ležisku dávajú predstavu o prírodnom prostredí.
Banícke poklady regiónu môžete spoznať v sídle župy, ktoré pestuje banícke tradície. Neobyčajne zaujímavou atrakciou je Priemyselný skanzen Tatabánya, ktorý vznikol na mieste kedysi fungujúcej bane. Expozíciu baníctva v prírode vytvorenú na poslednom závode uhoľnej panvy, šachte XV, dopĺňa komplex budov bývalého závodu bane. Okrem banských nástrojov a strojov môžeme nahliadnuť aj do každodenného života baníckych rodín.
V areáli múzea môžete vidieť množstvo banských rýpadiel, navijakov a dopravných prostriedkov, môžete zísť aj do podzemnej banskej chodby a pozrieť si pôvodnú, viac ako storočnú banskú vežu s tzv. motorovňa. V starých kancelárskych budovách sú rôzne expozície s minerálmi, starovekými pozostatkami, zrekonštruovanou kanceláriou manažéra, lampovou komorou a krbom.
Neďaleko pôvabnej vodárenskej veže sa nachádza stará šatňa a kúpeľná budova, v ktorej sídli sochár Lois Viktor Hangfürdő, laureát Munkácsyho ceny, známy svojimi extrémnymi industriálnymi nástrojmi a zvukovými sochami. stála expozícia.
Najobľúbenejšou časťou skanzenu sú dva staré šesťbytové banícke domy, tzv. hatchbacky. V zariadených apartmánoch jednej z obytných budov sa môžeme dozvedieť o každodennom živote rôznych vrstiev baníkov od začiatku 20. storočia do 60. rokov 20. storočia. V ďalšej obytnej budove, Dom remesiel, sa nachádza obuvnícka dielňa s mini kolekciou topánok, skutočné retro kaderníctvo, fotografické štúdio, obuvníctvo, pekáreň a iné. V budove, ktorá uzatvára dve šesťdverové budovy, bola usporiadaná školská historická expozícia s dvomi dobovo správne zariadenými učebňami, jednou z 20. a 30. rokov a druhou zo 60. a 70. rokov, ktoré mnohí z nás poznajú. K šesťdverovým domom prilieha dom bývalého riaditeľa bane, ktorý si zachováva svoju pôvodnú podobu a podáva obraz o životných podmienkach úradníkov a kultúre bývania.
Múzeum sa nachádza na okraji osady, niekoľko sto metrov od pustovne Majki Kamaldul. Počas postupného zatvárania uhoľných baní v oblasti sa tu zhromaždili typické mechanické a banské pamiatky Oroszlányiho uhoľnej panvy. Čo tu návštevníkov čaká? Spoznávanie hlbín zeme, cestovanie v čase v originálnom dispečingu, malé jazdy vláčikom s originálnymi vagónmi, vzrušenie v únikovej miestnosti a pohľad do divokých lesov prírodného parku Vértes z vrcholu bývalej banskej veže.
V roku 2013 bolo slávnostne odovzdané prvé rímske a etnografické múzeum na Slovensku. Mramorovú tabuľu umiestnenú na stene budovy venovala obec pamiatke Jánosa Tótha-Kurucza, narodeného v Izse, ktorého meno sa spája so začiatkom leányvárskych vykopávok začiatkom minulého storočia. Výstava z rímskej éry predstavuje aj kúsok jeho tvorby s originálnymi rukopismi a osobnými predmetmi. Pri zostavovaní výstavy nemalou mierou pomohlo Podunajské múzeum, mnohé predmety pochádzajú z jeho zbierky, ako aj viaceré kúsky z rímskej expozície. Národopisná expozícia okrem praktických a liturgických predmetov prezentuje aj históriu miestneho výšivkárstva, ktoré sa koncom 19. storočia rozšírilo zo susedných Hetény do Izsy. Návštevníci môžu obdivovať pútavé kúsky vyrobené s toledskou výšivkou a azúrom.V zadnej časti budovy bola postavená remeselná dielňa, kde môžu ukázať, ako Rimania žili a tvorili. V letnom období sa v budove organizujú aj detské tábory a rímske tábory.
Mihály Babits, definujúca osobnosť maďarskej literatúry 20. storočia, začal tráviť leto v Ostrihome v roku 1924. V tom čase sa jemu a jeho manželke (Tanner Ilona, umelecké meno Sophie Török) podarilo kúpiť tento rekreačný dom. The pôvodne chata s izbou a kuchyňou sa z roka na rok rozširovala, pribúdali nové izby. Po básnikovej smrti sa z domu stalo „strašidelný dom“. Jeho vdova tu už netrávila čas, v dôsledku čoho sa stav budovy rapídne zhoršoval. V roku 1960 sa našťastie jeho osud zmenil: dostal sa pod národnú ochranu a vypracovali sa plány rekonštrukcie. Bolo otvorené v roku 1961 ako literárna pamiatka a múzeum pre milovníkov literatúry a všetkých záujemcov. Jeho veranda ponúka nádherný výhľad na Ostrihomský hradný vrch a baziliku, ako aj na Dunaj. Pri kochaní sa panorámou sa pozrime na jeho priestrannú bielu stenu, ktorá ako veľký „autogramový album“ uchováva pamiatku bývalých hostí Babits House. Svoju návštevu tu takto zvečnili vtedajší vážení spisovatelia, básnici, literárne osobnosti a umelci.
Vértesszőlős sa už desaťročia vyznačuje vynikajúcou národnou kultúrnou činnosťou. Jednou z lokalít je aj krajinársky dom, ktorý prezentuje najcennejšie predmety ľudových tradícií osady. V nádherne zariadených izbách si okrem slovenského, maďarského a švábskeho nábytku môžete prezrieť oblečenie a domáce spotrebiče.
János Thain, menovec múzea, bol miestny maliar, miestny historik a zberateľ ľudového umenia. Až do odchodu do dôchodku bol učiteľom na Érsekújvárskom gymnáziu, jedným zo zakladateľov Érsekújvárskeho mestského múzea a od roku 1935 až do konca druhej svetovej vojny jeho riaditeľom. Zdokumentoval ľudové umenie Érsekújváru a okolia. Jeho kresby boli publikované až dlho po jeho smrti. Obrovské škody utrpelo múzeum aj pri bombardovaní mesta.
Základom činnosti múzea je výskum a dokumentácia Érsekújváru a okolia v príslušných odboroch.
Podunajské múzeum v Severnom Komárome je jedným z najvýznamnejších centier maďarskej kultúry na Slovensku a môže sa pochváliť aj najbohatšou rímskou zbierkou na Slovensku. Sála Kultúrpaloty, postavená v 20. storočí a nesúca romantické prvky, zdobí obraz Bitka pri Bánhidai od Árpáda Fesztyho. Na protiľahlej hlavnej stene môžete vidieť obzvlášť cennú barokovú panorámu od Karla Friedla, ktorá zobrazuje veľké komáromské zemetrasenie z roku 1763. Okrem dvoch definujúcich obrazov zdobia steny sály portréty historických osobností. Stále expozície múzea sú nasledovné:
Historický vývoj Komáromu a jeho regiónu od praveku do roku 1849, ako aj národopisná charakteristika regiónu - Stála expozícia je rozdelená na archeologickú, historickú a etnografickú časť.
Stála expozícia maliara Károlyho Harmosa z Komáromu - v Komárome pôsobil medzi dvoma svetovými vojnami ako maliar a učiteľ kreslenia, ako aj organizátor mestského kultúrneho a umeleckého života.
Základné úlohy múzea:
V múzeu dediny Dunamoc čaká na záujemcov významná zbierka etnografických a miestnych poznatkov, v prípade potreby s interaktívnymi programami. Tu sa návštevník stretáva s pestrým a bohatým svetom starej roľníckej kultúry. Pri pohľade na hmotné a duchovné produkty našej ľudovej kultúry sa pred nami odkrýva svet, keď ľudia žili v pravom komunitnom duchu, blízko seba, v blízkych ľudských vzťahoch, pomáhali si, vážili si a spoliehali sa jeden na druhého. Vidíme, aké hodnoty vytvorila ruka roľníka, pretože nenechal nič na odpad, čo bolo dané prírodou. Kultúra starej dedinskej komunity verne ukazuje, aká dôležitá bola rodina v minulosti, keďže mladí ľudia sa vo väčšine prípadov učili svojmu budúcemu povolaniu v rodine. Do tradície sa takmer narodili, každý mal svoje miesto a úlohu. Poriadok života diktoval, čo robiť deň čo deň, sezónu po sezóne. Návštevou jednotlivých miestností okúsime spôsoby hospodárenia a zvyky našich predchodcov a v neposlednom rade môžeme sledovať históriu rozvoja obce, boj dedinčana o obživu a prežitie.
Aktuálna výstava pokrýva štyri tematické celky:
Tájház bol zriadený v jednej z bývalých sedliackych usadlostí, ktorá sa na tento účel zdala mimoriadne vhodná s obrovským hospodárskym dvorom a hospodárskymi budovami. Bolo otvorené 14. októbra 2005 ako externé oddelenie Múzea Jánosa Thaina v Érsekújvári. Po boku domu sa tiahne erszalja („stena“), teda priestor zastrešený predĺženou strechou, z ktorého sa dá vstúpiť do obytných priestorov a stajne. Stodola je na konci domu. Pri zadnej stene stajne sa vytvoril podkrovný prístup, za ním pedi g stodola stojí. Ide o typický polyfunkčný objekt, ktorý okrem iného plnil aj úlohu kočikárne a „plevy“. Na konci stodoly je lisovňa, východ z pivnice viedol z dvora. Medzi stajňou a maštaľou bola postavená kastrólová pec, v ktorej sa piekol chlieb a iné jedlá. Objekt orientovaný k bytovému domu pozostáva z dvoch častí. Letná kuchyňa je vpredu, varilo sa tu od jari do jesene a rodinní príslušníci sa tu zdržiavali aj cez deň. Robili sa tu aj tie špinavšie domáce práce. Vzadu bola sýpka, kde sa skladovala úroda obilia. Kolová studňa je pred dverami letnej kuchyne a vedľa sýpky sú murované šopy. Zo zadnej strany dvora sa otvára brána.
Vedľa Krajinského domu sa nachádza Archeologické múzeum. V rokoch 1995 až 2001 vykopali archeológovia Slovenského národného múzea zvyšky zničeného kostola svätého Michala a ešte staršieho kostola, ktorý stál na jeho mieste. Keďže sa našli zaujímavé a poučné poznatky, obec sa rozhodla výsledky týchto výskumov prezentovať verejnosti formou výstavy. Za týmto účelom kúpil ďalšiu budovu vedľa vidieckeho domu. Ide o jednopodlažný dom obdĺžnikového tvaru so stĺpovou chodbou orientovanou do dvora. V jeho troch miestnostiach si môžu návštevníci prezrieť výsledky archeologického výskumu.
Najväčšou zbierkovou jednotkou múzea je archeológia, ktorá obsahuje nálezy z komáromského okresu Szőnyi, oblasti Brigetio z rímskeho obdobia, nájdené pri záchranných prácach a vykopávkach. Stála expozícia otvorená v roku 1996 v hlavnej budove múzea obsahuje fresky a artefakty z vykopávok Brigetio. Najcennejšie sarkofágy, ako aj tie, ktoré sa našli v lete 1998, možno vidieť spolu s kostrami v nich nájdenými, bohatými sklenenými a bronzovými doplnkami a zlatými šperkami. Ďalšími výstavnými priestormi múzea sú zbierka maďarskej námornej histórie, pamätná izba Zoltána Czibora a kamenný obchod z rímskej éry v pevnosti Igmánd.
Historická expozícia maďarského obchodníka a námorníctva. Dve kotvy umiestnené po oboch stranách vchodu do múzea uchovávajú spomienku na prvú maďarskú výletnú loď na Dunaji, Budapešť a Szeged. č. 13 Ferenc Juba v roku 1987 predstavil mestu Komárom kolekciu od polovice do konca 2. svetovej vojny. Výstava pozostávajúca zo stoviek dokumentov, fotografií, navigačného vybavenia, námorníckych pamiatok a uniforiem bola prestavaná v roku 1997. Vtedy bola inštalovaná aj štylizovaná lodná paluba a kapitánska kajuta, v ktorej pomocou originálnych relikvií predstavujeme život námorníka.
Odkaz svetoznámeho futbalistu Zoltána Czibora, presláveného ako ľavý krídelník legendárneho Zlatého tímu, si môžete pozrieť v Pamätnej izbe.