Jedným z najdôležitejších faktorov rozvoja mesta a charakteru osady je okrem hradu a jazier Tata aj množstvo mlynov fungujúcich na vodnej sieti, preto sa Tata nazývala aj „mesto mlynov“ – podľa mapy vyhotovenej začiatkom 30. rokov 19. storočia sa osada pýšila celkom 15 pracovnými mlynmi. Z toho bolo 6 mlynov (Komáromi-, Cseke-, Öreg-, Ferenc-, Hámon- a Új-mlyn), v ktorých sa mlelo posto a zvyšok mlel múku (Burgundia-, Baumeister, Cifra-, Hencz-, Jankó-, Nepomucenus, Öreg, Pék a Szőnyiho mlyn). V 30. rokoch 20. storočia fungovali iba štyri z nich – mlyny Cifra, Miklós, Pötörke a Wéber. Od 50. rokov 20. storočia bolo koncom upadajúceho remesla ťažba uhlia v Tatabányi a ťažba krasových vôd, čo viedlo k vysychaniu prameňov a odstaveniu vodných mlynov. Mlyn Nepomucenus, známy aj ako Gödör alebo Völgyi mlyn, sa nachádza na ulici Alkotmány utca a vlastnil ho Jakab Fellner. Svoj názov dostal podľa sochy sv. Jána Nepomuckého stojacej v oblúkovom výklenku priečelia mlyna, korunovanej obočím. Dnes v ňom sídli Múzeum nemeckej národnosti.
Priestor pôvodne slúžil na usporiadanie trhov a jarmokov. Jeho názov sa viackrát menil: od začiatku 19. storočia sa nazýval Piac tér, Fő tér a po smrti Lajosa Kossutha v roku 1894 dostal názov Kossuth tér v roku 1895. Skrášlené a vynovené námestie bolo oficiálne odovzdané 5.12.2015. Zástavba námestia prebiehala v duchu záchrany historických pamiatok. Atrakcie námestia:
Na vrchole 17 metrov vysokého obelisku vychádzajúceho z trojuholníkového podstavca v strede námestia na zemeguli s oblakmi stojí Mária Immaculata (Nepoškvrnená Panna Mária), vyrobená okolo roku 1780, na zemeguli s oblakmi a drží ju. pravú ruku na jej srdce.
Nad námestím sa týči rímskokatolícky farský kostol Povýšenia svätého Kríža, ktorý postavili podľa plánov Antona Pilgrama a Jakaba Fellnera v štýle vrkoča.
Vedľa radnice stojí Fischerov dom, baroková obytná budova s manzardovou strechou postavená koncom 18. storočia. V budove sa 25. marca 1799 narodil Mór Farkasházy Fischer, výrobca porcelánu Herend. Mór Fischer a jeho najdrahší syn Dezső sa v roku 1875 vrátili z Herendu do starobylého rodinného domu v Tate a zriadili si tu aj porcelánovú dielňu.
Obnovené námestie Szabadság bolo odovzdané v roku 2011. História námestia Szabadság tér úzko súvisí s históriou mesta Komárom. V dôsledku rozhodnutia Trianonu bolo mesto na dvoch brehoch rieky rozdelené na dve časti. Nové budovy boli potrebné pre chod samostatného vedenia mesta, verejnej správy a školstva. Počas rozsiahlych stavieb boli postavené dve impozantné budovy vymedzujúce východnú a západnú stenu námestia Szabadság tér: občianska škola a radnica. Pamätnú sochu svetovej vojny, ktorá je jedným z ústredných prvkov námestia, vytvoril János Zsákodi-Csissér. Bronzový pomník Komáromčanom padlým v 1. svetovej vojne bol vyrobený v roku 1923 a zobrazuje bojujúceho raneného vojaka. Za sochou sa nachádza 8 rímskych sarkofágov.
Na ľavej strane námestia stojí neobaroková budova radnice z roku 1929. Navrhli ho Ágoston Grestenberger a Károly Árvé, architekti z Budapešti. V tympanóne jeho priečelia je vidieť ozdobne vyrezávaný erb Slobodného kráľovského mesta Komárom. V suteréne Mestského úradu sídlil DDr. Zbierka maďarskej námornej histórie Ferenca Jubu.
Na druhej strane námestia je ZŠ Petőfiho Sándora. Postavili ho v rokoch 1926/27 podľa plánov vysokoškolského učiteľa umenia Gyulu Waldera pod vedením stavebného majstra Bélu Marshalla. Dvojposchodová neobaroková budova dostala v roku 1952 názov Sándor Petőfi.
Gáspár Alapy, bývalý primátor Komáromu, sa narodil v Severnom Komárome v roku 1880. Po ukončení štúdia v roku 1907 začal pracovať na mestskom úrade v Severnom Komárome. V roku 1921 odišiel do Dél-Komárom, kde sa od roku 1922 angažoval vo vedení mesta ako zástupca primátora, od roku 1928 ako menovaný primátor. Počas jeho pôsobenia sa južná časť mesta začala enormne rozvíjať. Jeho meno je spojené s výstavbou mestského sídla, finančného paláca, dvoch kostolov, rovnakého počtu bohoslužobných domov, troch škôl, policajného riaditeľstva, daňového úradu, finančných kasární, železničného obytného komplexu a plážových kúpeľov. Vtedy otvorila svoje brány verejná knižnica, kino a súkromná hudobná škola. Komárom sa z osady so siedmimi ulicami zmenil na prosperujúce mestečko s 53 ulicami. Počas jeho primátorovania sa počet obyvateľov mesta strojnásobil. Pre svoju obľúbenosť a uznanie jeho zásluh sa od 15. júla 1939 stal starostom znovuzjednoteného Komáromu.
Klapka tér je centrom historickej časti Komáromu. Meno dostala po generálovi Györgyovi Klapkovi, vznešenej postave maďarskej revolúcie z rokov 1848/49. V roku 1849 bránil Komárom pred rakúskym cisárskym vojskom ako poslednú baštu revolúcie. Pripomína ho socha uprostred námestia.
Za ňou sa nachádza budova komáromskej radnice, ktorá je v súčasnosti sídlom Mestského úradu. Prvá radnica bola zničená spolu s mnohými ďalšími budovami pri veľkom zemetrasení v roku 1763. Odvtedy niekoľkokrát
bola zničená a prestavaná a súčasnú podobu dostala v roku 1875. Jednou z najväčších zvláštností námestia je Klapka so začiatkom o 10.00, 12.00, 14.00 a 16.00 h v podaní husárskej figúrky vychádzajúcej z okna radnice. Úvodnú pieseň zložil skladateľ Béni Egressy. Námestie obklopuje Zichyho palác a bývalá budova ústredia sporiteľne. Pôvodný Zichyho palác bol postavený pre grófa Ferenca Zichyho v roku 1775. V súčasnosti sa v Podunajskom múzeu konajú výstavy.
Koncom 20. storočia vznikol Európsky dvor v spojení so Zichyho palácom, cez ktorého hlavnú bránu sa dostanete na upravené nádvorie paláca, odkiaľ je za Hudobným pavilónom vidieť veže Európskeho dvora. Udvar predstavuje architektúru 45 krajín a regiónov, ktorú navrhli a postavili architekti Nándor Litomericzky, Péter Takács a Peter Varga. Vnútorný park Zichyho paláca s novým námestím spája Mátyásova brána. Brána je jednou z dominantných budov na námestí, svojím tvarom a farbami pripomína budovy postavené za vlády kráľa Mátyása.
Západnú stranu námestia lemujú estónsky, fínsky, belgický, holandský, frízsky, nórsky, dánsky, anglický, írsky, škótsky a waleský dom. Je tu aj Dom zo San Marína, rumunský, český a slovenský dom. Nemecký dom je jediný, ktorý nie je nový, ale najstaršia budova v meste.
Medzi menšími a širšími priestormi Európy Udvar sa nachádzajú sochy velikánov maďarskej histórie. Záujemcov na útulnom námestí z času na čas čakajú podujatia pod holým nebom, ale oplatí sa navštíviť námestie aj v pokojnejšom období, pretože z neho dýcha skvelá atmosféra.
Dvor Európy v Komárome patrí k moderným pamiatkam Podunajska.
Jeden z Tatových symbolov, zvonica, je možné vidieť na námestí parlamentu. Veža bola spoločným dielom Jakaba Fellnera a jeho blízkeho kolegu Józsefa Édera, slávneho tesára Tata z roku 1763. Jeho zvláštnosťou je, že jeho drevená konštrukcia bola vyrobená bez použitia jediného železného klinca. Budovu, v ktorej mali byť pôvodne zvony, v 30. rokoch z iniciatívy a s finančnou podporou odborného pracovníka verejnej správy Zoltána Magyaryho zrekonštruovali a namontovali na ňu hodiny. Dnes, 5 minút pred každou celou hodinou, očaria vtedy okoloidúcich zvony, ktoré sa ozývajú z veže. Medzi prednesenými hudobnými dielami bola aj časť zbierky kantát Pála Esterházyho s názvom Harmonia caelestis.
Námestie dostalo svoj názov na pamiatku snemu konaného na tomto mieste 2. júla 1510. V tom roku sa Ulászló II a jeho dvor presťahovali zo Székesfehérváru, vtedajšieho kráľovského sídla, na hrad Tata, kde utiekli pred morom. Tu zvolal vyslancov krajiny, aby v prítomnosti vyslancov nemeckého cisára, francúzskeho kráľa, Benátok a pápeža prediskutovali spojenectvo proti Turkom a Benátkam.
Spomedzi budov obklopujúcich námestie stojí za zmienku blok Základnej školy Jánosa Vaszaryho za Zvonicou. Spočiatku v nej okrem základnej školy sídlili aj kancelárie vedenia obce. Dnes je jeho súčasťou budova bývalých kasární postavená v roku 1867. Vzdelávacia inštitúcia je pomenovaná po maliarovi Jánosovi Vaszarym, ktorý v Tate strávil veľa času v rokoch 1912-1938. Vila jedného z najlepších predstaviteľov moderného maďarského maliarstva, bývalého pedagóga na Vysokej škole výtvarných umení, sa nachádza na ulici Művész utca.
Najstarším fungujúcim hotelom v krajine je hotel Kristály Imperial, ktorý bol pôvodne postavený ako jednoposchodový hostinec v polovici 18. storočia. Jeho projektantom bol aj Jakab Fellner a po vtedajšom nájomcovi dostal meno Szárka Fogadó. Koncom 19. storočia pristavili majitelia Esterházyovci ďalšie poschodie a po nich bol neskôr pomenovaný aj hotel. Od roku 1945 nesie názov Hotel Kristály. Jeho prvá známa literárna zmienka sa pripisuje Ferencovi Kazinczymu, ktorý mal na ceste z Budína do Viedne autonehodu, a tak z núdze strávil v hostinci osem dní. Na príhodu si spomína vo svojom diele „Spomienka na moju kariéru“. Počas revolúcie a vojny za nezávislosť v rokoch 1848-49 sa tu 3. mája 1849 vydal vrchný veliteľ Artúr Görgey zo svojho sídla obliehať Budín. Okrem nich za múrmi budovy zavítalo mnoho ďalších známych hostí, napríklad Mór Jókai, Lujza Blaha, Gyula Kabos či Ottó Habsburg. Štvorhviezdičkový hotel je v súčasnosti zrekonštruovaný, pričom sa zachovali mnohé z jeho tradičných architektonických prvkov. Z vnútorného dvora ubytovne je zrejmé, že komplex budov možno rozdeliť na dve časti. Tri krídla starého hotela, ktoré sú v barokovom štýle, sú doplnené o štvrté krídlo postavené v nedávnej dobe. Moderné línie a použitie materiálov však neuberajú na stáročných častiach, ale harmonicky do nich zapadajú. Ak sa rozhliadnete po okrasnom dvore, zreteľne uvidíte dekoratívne motívy usporiadané podľa geometrických pravidiel. Tie odrážajú charakteristické znaky barokových záhrad z 18. storočia v tomto jedinečnom prostredí. Hlavnou úlohou barokových záhrad v tom čase bolo oko
s anglickými krajinnými záhradami - nešlo o podávanie voľnočasových programov strávených v prostredí imitujúcom prírodné podmienky, ale o reprezentáciu luxusu, nádhery a sily. Pri ich navrhovaní bolo ústrednou myšlienkou vytvoriť spektákl umelo vytvoreného poriadku vnúteného krajine. V barokových záhradách sa všetky rastliny strihali, spočiatku na pravidelný geometrický tvar, neskôr na všelijaké tvary. V záhradách sa objavujú labyrinty a mramorové fontány. Preto je v strede nádvoria ozdobná fontána z bieleho mramoru Süttő.
Napravo od hostela na druhej strane Erzsébet utca stojí budova, ktorá bola kedysi obecným úradom osady Tóváros. Postavili ho v roku 1924 z verejných darov obyvateľov. Po roku 1938, po zlúčení dvoch okresov Tata a Tóváros, sa z budovy stalo zdravotné stredisko. Po nedávnej rekonštrukcii v ňom sídlilo servisné stredisko a úrady verejnej správy.
Najvyšší drevený gotický oltár na svete možno obdivovať v Lőcsi (Levoča), v Kostole sv. Jakuba. Je vysoký 18,6 m a vytvoril ho majster Pál z Lőcsu. Vyrezal ho z lipového dreva začiatkom 16. storočia a vyrobil ho vyše 10 rokov
Mincovňa Körmöcbánya (Mincovňa Kremnica) je najstarším nepretržite fungujúcim závodom. Od roku 1328 sa tu razili mince a napr. Vyrábať sa tu budú aj slovenské euromince.
Najvyšší stalaktitový stĺp je ukrytý v Sieň obrov v Keelingovej jaskyni (Krásnohorská jaskyňa). Nazýva sa „stalaktit jaskyniarov Rozsnyó“ a je vysoký 32,6 m. Nájdeme ho aj v Guinessovej knihe rekordov.
Prvou vysokou školou technického smeru na svete bola Banská akadémia, ktorú v roku 1762 založila Mária Terézia. Nachádza sa v Selmecbány (Banská Štiavnica) a bolo centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe.
Budova prvej konskej železnice v Maďarsku z Bratislavy do Szentgyörgy (Svätý Jur) je jednou z najstarších staničných budov na svete.
Selmecbánya (mestské pamiatkové chránené územie) (mestské pamiatkové chránené územia)
Jaskyňa Buzgó (Jaskyne)
Mincovňa (ďalšie kultúrne atrakcie)
Kostol svätého Jakuba - Lőcse (Ďalšie kultúrne atrakcie)